… že som na ceste a nechávam za sebou Ivetu, ktorá mi pripadá, akoby chcela ešte niečo povedať. Lenže ja už od nej nechcem nič, ani nič počuť, ani nič iné. Ale musím prejsť ešte okolo Tomáša, neviem, kde sa tu vzal po takom dlhom čase. A on tiež na mňa pozerá a z kontajnera na smeti, čo stojí pri ceste, niečo vyťahuje a ukazuje mi to. Vidím, že je to mŕtve dieťa.
Odvraciam sa bez slova, aby im bolo všetkým jasné, že sa ma to netýka a že ich chápanie života mi bolo vždy cudzie.
A keď ma na Severe konečne vypustia, lepšie povedané, keď ma s definitívnou platnosťou vykopnú, tak sa spustím na zadok ako kedysi. Budem sa posúvať rukami, aby ma už viac nemohli zhodiť, a nohami vystretými pred sebou budem rozrážať zľadovatelú krustu na snehu. Pretože tam pod orgovánom, kde dakedy stála poštová schránka, leží môj čierny pes, čo vyzerá ako vlk, a čaká na mňa.
Celá debata | RSS tejto debaty