Keď napokon sa vymaním
zo spleti lží a prekliatí,
pochopím ešte pred svitaním,
že Ty si ja a ja som Ty.
A Ty, keď sa vymaníš
zo zlých rúk a ich objatí,
diabla na trikrát odpáliš
a z očí Ťa už nestratím.
Počkám Ťa niekde na trati,
ďalej pôjdeme zohratí.
Nevadí, že sme ustatí.
Život nám všetko nahradí.
… že som na ceste a nechávam za sebou Ivetu, ktorá mi pripadá, akoby chcela ešte niečo povedať. Lenže ja už od nej nechcem nič, ani nič počuť, ani nič iné. Ale musím prejsť ešte okolo Tomáša, neviem, kde sa tu vzal po takom dlhom čase. A on tiež na mňa pozerá a z kontajnera na smeti, čo stojí pri ceste, niečo vyťahuje a ukazuje mi to. Vidím, že je to mŕtve [...]
Pozri sa na môj život a pochopíš, aké možnosti mala Kráľovná od Boha. Tuším, čo Ťa zaujíma. Pre mňa sú to len hnidy. Zákerná špina, ktorú by som bez problémov rozpučila medzi nechtami dvoch prstov, keby sa nezaštítili celou hordou eštébáckeho hnoja. Ja som samozrejme predpokladala, že ma pripravili o každý detail mojej identity. Ale aj keď opomeniem všetky [...]
Nachádzam sa v akejsi čakárni. Vyzerá to tu ako na letisku, kde sú jednotlivé čakacie miestnosti oddelené sklenými stenami. Miestnosť v ktorej čakám – neviem na čo – je veľká a prázdna. Prichádza Danka. Poznám ju len zbežne, odborne sme sa stretli okrajovo a nikdy som sa hlbšie nezaujímala, čomu sa vlastne venuje. Ale máme spoločných známych. V komunite má [...]
Celá debata | RSS tejto debaty