Dráva

Nachádzam sa v akejsi čakárni. Vyzerá to tu ako na letisku, kde sú jednotlivé čakacie miestnosti oddelené sklenými stenami. Miestnosť v ktorej čakám – neviem na čo – je veľká a prázdna. Prichádza Danka. Poznám ju len zbežne, odborne sme sa stretli okrajovo a nikdy som sa hlbšie nezaujímala, čomu sa vlastne venuje. Ale máme spoločných známych. V komunite má dobrú povesť, vnímam to tak, že je to šikovná a vedecky sebestačná baba. Danka prišla aj s dieťaťom. Je to ešte malé bábätko, ale odložila ho pri vchode a sadla si ďaleko od neho aj odo mňa. Nervózne číha smerom ku mne. Vchádza Jack v dobrej nálade. Ide priamo k Danke. Niečo jej hovorí, pozerá pritom na mňa a smeje sa. Jack je už nejaký čas dôležitým funkcionárom v medzinárodnej asociácii a ja len nemo žasnem, čo všetko je vo vedeckom svete možné. Jeho pracovný deň začína obedom a o štvrtej ho už niet. Medzitým „robí diskotéku“ vo svojej kancelárii, skontroluje, či beží výpočet modelu, ktorého parametre sú na míle vzdialené nielen od reality ale aj od vedeckého rácia a píše článok. Na jeden som mu robila posudok, takže vo veci kvality jeho výstupov mám jasnú predstavu. Zodpovedný redaktor ho však nepoužil a našiel si náhradného recenzenta. Jack má za chrbtom profesorových „chlapcov“, ktorí po jeho smrti ovládli celú časť nášho odboru a určujú nielen jej smerovanie, ale aj to, kto je majster a kto je hovno. Azda sa netreba bližšie zmieňovať o tom, ktorú rolu prišili mne. Jack nemá frajerku. „Ja mám kamarátky“, hovorieva. Aj Danka je jeho kamarátka, ale je to vydatá žena a má dieťa. V čomsi s ním spolupracuje, vraj kvôli jeho odbornosti v danej veci. V duchu sa pýtam, či to myslí vážne. Teraz ho trochu nesústredene počúva a s napätým výrazom pozerá smerom k mne, čo sa bude diať. Práve totiž vošiel jej muž, ale je to zvláštne – jej muža som predsa už videla a toto nie je jej muž. Tento chlapík je približne mojej výšky, má žiarivo svetlé vlasy a prekvapivo odpudivú tvár. Nie je zrejmé, kam smeruje jeho pohľad, pretože silno škúli. Tento nečakaný kontrast žiarivej atraktivity a odpudivosti je až zarážajúci. Chlapík zobral dieťa, ale nešiel za ženou a zamieril ku mne. V tejto absurdnej situácii som sa prihovorila dieťaťu, ale on ma posunkom umlčal a vyzval ma na rozhovor. Pristúpila som naň, ide však o jednostrannú záležitosť. Zaujala som odmietavý postoj a mlčím. Napokon sa ma spýtal, či som mu niekedy v minulosti písala. Vravím, že nie a pomyslela som si, že také niečo by mi v živote nenapadlo urobiť. Z neznámeho dôvodu je mi ho akosi ľúto a beriem ohľad na jeho možné zranené city. Chlapík sa zdvihol, že si ide zapáliť a či idem tiež. To som odmietla, tak odišiel aj s dieťaťom a stratil sa v oblaku dymu. Teraz čumí už nielen Danka ale aj ja. Čakám, či sa vráti k žene. Konečne sa vynoril z dymu, ale bez dieťaťa, nechal ho tam a vďaka preskleným stenám vidím, že si to okľukou namieril do vedľajšej miestnosti. Sedí tam nejaká ženská, na prvý pohľad vidím: Kurva. Podľa jej výzoru usudzujem, že ju mohol mať každý a už ju nikto nechce. Vytušila som, že tam sedela celý čas a sledovala vývoj situácie. Zapálil sebe aj jej, fajčia a bozkávajú sa. Fuj, som zhnusená…