Nole, potrebuješ radu.

Videl si olympijský štadión v Berlíne, postavený pri príležitosti Hier v roku 1936? Impozantné dielo, postavené so zvláštnou starostlivosťou pre tento dejinný okamih. Nebolo športovca, ktorý by nechcel byť jeho súčasťou. Americký atlét Jesse Owens bol jedným z nich.

Potrebuješ radu, pretože, hoci si zostal stáť, ešte stále si na ceste. Tu sú moje dve rady:

1. Neplytvaj srbskou vrelosťou na svet. Svet jej nerozumie, v horšom prípade sa jej vysmeje. Rozumejú jej len príslušníci malých utláčaných či dokonca vyvraždených národov alebo jednotlivci, ktorí majú v génoch podobnú osobnú históriu.
2. Neposkytuj veľké rozhovory počas turnaja a komunikáciu s médiami a verejnosťou obmedz na nevyhnutné pozápasové tlačové konferencie. Športové podujatie nie je príležitosťou na psychoterapiu ani na nadväzovanie kontaktov, práve naopak: vyčerpávaš sa (rovnakú chybu si robil počas posledných olympijských hier, a nepoučil si sa z nej) a súperom umožňuješ priechod do svojej mysle. Posolstvá fanúšikom odovzdávaj v čase mimo sezóny, teraz si prišiel bojovať.

Jesse Owens získal na berlínskych hrách štyri zlaté medaily a stal sa ich najúspešnejším športovcom. Hitler však odmietal uznať kvality Afroameričanov a poblahoželať mu neprišiel. S odstupom 87 rokov vieš, že Jesse bol za to rád.